Papradno. Dedina ležiaca v hlbokom objatí Javorníkov. V súčasnosti má 2532 obyvateľov, ale bolo ich aj viac, aj menej. Najviac v roku 1965, a to 4765. A najmenej? Určite vtedy, keď sem prišli prví obyvatelia v neskorej dobe kamennej, o čom svedčí nález úlomkov brúsenej kamennej sekery. Žiaľ, písomná zmienka o tom nehovorí.
Prvá písomná historická pamiatka o Papradne je z roku 1525. Prvé drevené domy sa stavali pozdĺž rieky a boli postavené na pňoch. V roku 1546 ich bolo 9. Mali rozmery 4 X 8 metrov a strechy pokrývali slamou alebo šindľom. Boli trojpriestorové: izba, pitvor, komora. Izba mala podlahu z udupanej hliny, maličké okienka, v rohu izby bolo ohniščo, za ním kamenná pec a nad dverami bol ľuftovník - diera, ktorou vychádzal dym z izby von. Typické pre tieto izby boli široké drevené lavice, ktoré slúžili aj na spávanie. Dvory boli neoplotené. K domu patrila aj maštaľ a humno. Na ich stavbu sa používali drevené klince. V jednom dome bývalo i viac rodín – jedna rodina v jednom kúte izby, druhá v druhom, ohniščo bolo spoločné. Takýto typ domu sa, žiaľ, nezachoval v Papradne ani jeden.
Najstarší obyvatelia sa živili pestovaním obilia, ktoré vyrástlo malé – čo by ho bola žaba naskočila – jačmeň, ovos, žito, škribica, zo zeleniny pestovali hlavne kapustu a kvaky, neskôr zemiaky a, samozrejme, živili sa aj chovom oviec, kôz a kráv.
Počet obyvateľov postupne narastal, domov pribúdalo nielen v dedine, ale aj v priľahlých horách, kde obyvatelia bývali alebo iba v lete, aby sa na zimu vrátili do dediny, alebo „zimú – letom“, a tak vzniklo asi 80 osád – bačovov viac či menej vzdialených od dediny: Podjavorník, Bučkové, Cisová, Dolinky, Kŕžeľ, Žilín, Medvedzie, Grúnik, Modľacín, Hlaná, Majer, Žíhľavy, Hanajovce, Chuchmákovce, Komjatné, Košiary, Koškovec, Krížovec, U Ľapatvo, U Levčvo, Jastrabie, Mäčiarová, Ostravice, Podžiar, Pri skale, Slacinky, Suchá, Veľké a Malé Brusné a iné.
Ľudia tu žili svojským životom – na jar, v lete a v jeseni sa trápili na kamenistých políčkach, aby v zime bolo čo do úst, a v zime, keď snehu napadlo po strechy dreveničiek, sedeli pri peci a opravovali či vyrábali nástroje a náradie potrebné na prežitie: šindzely, praslice, vretená, kolovraty, kozlíky, zvíjače, krosná, brdá, niceľnice, člnky, štranky, povrazy, drevené nádoby a náčinie pre domácnosť: lyžice, varešky, švrliaky, hrnky, misky, merky, hrotky, žbenky, lahvice, putne, žbary, geľaty, korytá, sudy, truhly, súseky, poľnohospodárdke náradie: hrable, vidly, brezové metly, plietli košíky z vŕbového prútia, lykové koše z lieskového dreva, slamené nádoby a predmety, šili vlnené a súkenné zimné odevy i konopné a ľanové letné oblečenie. Ženy priadli, tkali koberce a plátnové plachty, drápali perie, šili jednoduché oblečenie, vyšívali, čechrali vlnu. Cez deň chlapi vozili hnoj na saniach, do ktorých zapriahli kone alebo kravy, alebo aj sami seba. Chudobní hnoj vynášali na pole v plachtách na chrbtoch. Chodili na drevo, keď „strieň dobre držala.“
Ich život bol poznačený bežnými radosťami, ale aj starosťami, trápením a bolesťou. A tých bolo dosť: požiare, povodne, choroby, pri ktorých vyhynuli niekedy celé rody (mor, cholera, záškrt, čierny kašeľ, týfus, španielska chrípka)a niekedy aj hlad, keď úroda bola slabá. Vtedy už po Vianociach sa kládlo na stôl jedlo v menšom množstve, lebo zbožie a zemiaky sa odložili na siatie a sadenie pre novú úrodu. A tak ľudia netrpezlivo čakali na príchod jari, aby nielen statok vyšiel do polí za potravou, ale aj ľudia sami. Zbierali a jedli ščiav, kozicu, poľščiaky, sladzíšky, hadzí cesnek, huby májovky, surovjatky.
Našou snahou bolo ani nie uchovať historické dáta o obci Papradno, ale ukázať, ako žili naši predkovia a zozbierať to, čo im pomáhalo prežiť, čo vyrábali, čím sa zaoberali, čo im pomáhalo v robote doma i na poli.
Ľudia žili svorne, navzájom si pomáhali, a tak sa im podarilo prežiť. V súčasnosti je Papradno veľká a pekná obec a ľudí pochádzajúcich z Papradna možno nájsť v rôznych kútoch Slovenska i v zahraničí. Všetci sa do Papradna vracajú radi, aby tu medzi svojimi zatiahli to typické papradnianske já, podľa ktorého Papradňanov poznajú vo svete a na ktoré nevedia a nechcú nezabudnúť ani v Bratislave, ani v Prahe, či Londýne.
Určite tu nenájdete všetko, ale iba zlomok z dávnych potrieb našich predkov, ktoré im slúžili na to, aby prežili. Všetko, čo tu môžete vidieť, sú dary od našich občanov. Za každý jeden, i ten najmenší, vám, milí spoluobčania, patrí naše poďakovanie.
Rekvizity do Izby tradícií venovali:
Trúchlik Jozef, Papradno 435
Šramčíková Ľubica, Papradno 805
Jurčíková Mária, Papradno 265
Abíková Pavlína, Papradno 267
Hamáriková Anna, Papradno 498
Magdaléna a Ambro Balušíkovci, Papradno 109
Bulík Pavol s manželkou, Papradno 341
Počiatková Helena, Papradno 9
Klabník Jozef, Papradno 84
Badačová Matilda, Papradno 709
Kaprálik Maroš, Papradno 78
Mgr. Splavcová Emília, Stupné
Kurtin Jozef, Papradno 228
Gáboríková Mária, Papradno 305
Banínec Anton, Papradno 87
Kopúniková Karolína, Papradno 509
Cupanová Kamila, Papradno 210
Šramčíková Zuzana, Papradno 210
Hucanová Marta, Papradno 835
Fortuník Jozef, Papradno 37
Moravíková Rozália, Papradno 796
Anastázia Kališíková, Papradno 117
Anna Zdurjenčíková, Papradno
Helena Baculíková, Papradno 1270
Vaštík Jozef, Brvnište
Jozef Sučík, Papradno
Rekvizity v Izbe tradícií pomohli uložiť Karolína Kopúniková, Pavlína Abíková a Emília Gáciková.
Výtvarný prejav na stenách je dielom Pavla Míchela, krov a časť strechy na Izbe zhotovil Pavol Hároník.
Všetkým srdečne ďakujeme!
Mgr. Bulíková